Tri P pána Pántika

Autor: Eva Vašková | 13.1.2012 o 11:05 | (upravené 13.1.2012 o 11:14) Karma článku: 7,26 | Prečítané:  296x

V nedeľu, 15. januára, by sa snáď najznámejší slovenský dedo - Július Pántik dožil rovných deväťdesiat rokov. Hoci toto svoje okrúhle jubileum už žiaľ neoslávi, určite si zaslúži aspoň krátku spomienku.

ako vždy láskavý dedo Jozefako vždy láskavý dedo Jozef

Pätnásty január 1922 bol pre slovenské herectvo významným dňom, aj keď vtedy to zrejme ešte nik netušil. V Stredných Plachtinciach, v rodine Pántikovcov, sa narodil chlapec Július, z ktorého sa o pekných   pár rokov stal dokonca národný umelec

Prvé P - polstoročie s SND

Po tak trochu rozprávkovom úvode, predsa len trochu faktov. Július Pántik skutočne strávil na doskách Slovenského národného divadla celých päťdesiat rokov. Samozrejme cesta do „nároďáku" nebola taká priama. Napriek tomu, že sa Július Pántik venoval ochotníckemu divadlu ešte v Banskej Štiavnici, do Bratislavy prišiel pôvodne študovať právo. Na ochotníckej divadelnej súťaži však jeho herecký talent neunikol pozornému oku Janka Borodáča či Andreja Bagara a dostal pozvanie študovať na Štátnom konzervatóriu. Právo, ako sa hovorí, zavesil teda na klinec a začal sa venovať tomu, v čom vynikal.

Prelomovým by sa dal nazvať práve rok 1942, kedy sa dostáva do SND a zhosťuje sa úloh všetkých tých Miškov, Jurkov, Jankov v slovenskej klasike. Vtedy dvadsaťročnému mládencovi tieto úlohy skutočne svedčili. Okrem slovenskej klasiky sa vynikajúco zhostil aj úloh v tej klasike zahraničnej. Shakespeare, Schiller či Moliere mu neboli neznámi. Čas plynul a národné divadlo sa stalo jeho profesijným domovom na spomínaných päťdesiat rokov. Za tento čas tu stvárnil dohromady okolo stopätdesiat postáv.

Druhé P - pocta oceneniami

Vtedajšia spoločnosť resp. spoločenské zriadenie, v ktorom Pántik pôsobil, sa umelcom odvďačovala prostredníctvom rôznych titulovaní. Tie boli síce na jednej strane uznávané, na strane druhej zaznávané, napriek tomu išlo predsa len o vyjadrenie akejsi pocty. Dostalo sa jej i Júliusovi Pántikovi. V roku 1966 získal titul zaslúžilého umelca a v roku 1979 titul národného umelca.

Určite si tieto ocenenia vážil, neboli však prioritou. Svoje hodnoty mal postavené niekde vyššie. Svedčí o tom ľudskosť, ktorá z neho vyžarovala. Veď jediné, čo mu vedelo spôsobiť hnev, bola ľudská zloba.

Tretie P - postava deda Jozefa

Napriek tomu, že herec stvárnil veľké množstvo aj filmových úloh, smelo možno tvrdiť, že najviac zarezonoval v Bambuľkiných dobrodružstvách. Svoju lásku k deťom tu mohol naplno prejaviť ako starostlivý dedo Jozef, ktorý malej zvedavej Bambuľke všetko trpezlivo vysvetľoval a učil ju správnym zásadám. Tieto krátke televízne príbehy si obľúbili snáď všetky deti a Bambuľkine dobrodružstvá sa stali takou aj výchovno-vzdelávacou pomôckou pre doslova niekoľko generácií.

Na záver snáď ešte jedno také malé P. K Júliusovi Pántikovi už neodmysliteľne patrilo používanie zdrobnenín. Jednoducho boli súčasťou jeho slovníka a odzrkadľovali jeho vieru v dobro a pozitivizmus.

No a naozaj konečné slová si prostredníctvom krátkej, ale zrejme známej citácie, zaslúži už sám pán Pántik.  Je v nej skrytá celá podstata osobnosti s veľkým O, menom Július Pántik.

„Treba zasiať do detskej duše semienko nádeje a viery v dobro, lásku k domovu. Želal by som si, aby aj dnešným deťom voňala materina dúška a vedeli i v tomto svete nájsť miesto pre stolík s výšivkou a chlebíkom, ale aj miesto pre omrvinky pre sýkorky, dobré slovo a úsmev..."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?